Nemecký lietajúci čln Dornier DO J WAL N-25 COBI 1384 - Historical Collection 1:48

Viete, že:

• Prvý let úspešného lietadla Do J Wal sa uskutočnil 6. novembra 1922.
• Konštruktéri spoločnosti Dornier Flugzegwerke navrhli lietadlo ako vzperový hornoplošník s protiľahlými motormi na spoločnej gondole.
• Stabilitu na vode zabezpečovali bočné plaváky patentované Claudiom Dornierom.
• Lietadlo sa vyrábalo v troch modifikáciách pre rôzne úlohy.
• Militärwal verzia pre štvorčlennú posádku bola vybavená predným a stredovým guľometom, civilná Kabinenwal mala v prednej časti priestor až pre 12 cestujúcich a napokon Verkehrswal slúžila na prepravu pošty a materiálu.
• Podľa leteckých historikov je tento Dornier najväčším komerčným úspechom v dejinách námorného letectva.
• Vysoké kvality lietadla si uvedomoval aj nórsky polárny bádateľ R. Amundsen, ktorý si práve tento stroj zvolil pre jednu zo svojich odvážnych výprav.
• Presne 21. mája 1925 vzlietol zo Špicbergov s cieľom dosiahnuť Severný pól so skupinou dvoch lietadiel s číslami N-24 a N-25. Ďalšími členmi výpravy boli Lincoln Ellsworth (ten čo všetko platil), Hjalmar R. Larsen (pilot a navigátor), Leif Dietrichson (druhý pilot), Karl Feucht (mechanik) a Oskar Omdal (pomocný pilot).
• Niekoľko hodín po štarte z Ny-Alesundu museli obe lietadlá pristáť na ľade približne na 87°44′ s.š., teda necelých 250 km od Severného pólu. Núdzové pristátie sa obišlo bez zranení, no skutočné problémy mali ešte len prísť.
• Jedno z lietadiel bolo poškodené natoľko, že oprava nebola možná.
• Plán na záchranu bol vlastne jednoduchý, všetci členovia expedície sa mali natlačiť do zostávajúceho funkčného lietadla a odštartovať späť. To však bol problém.
• Terén v mieste pristátia bol členitý. Ľadové kry, ktoré praskali a opäť primŕzali k sebe, vytvárali nerovný povrch, ktorý nebolo možné použiť na štart lietadla.
• Počas nasledujúcich šiestich týždňov museli členovia expedície osekať a premiestniť viac než 600 ton ľadu a snehu, kým sa im podarilo vytvoriť úzky koridor na štart lietadla.
• Išlo doslova o život. Posádka vykonávala ťažkú prácu s minimálnym prídavkom potravy v dennej dávke 405 g.
• Keď bola dráha pripravená, posádka plánovala popoludňajší odlet po krátkom odpočinku. Vtom sa opäť začalo ozývať zlovestné praskanie ľadu, ktoré Karl Feucht označil za trhanie duší diablom v pekle.
• Všetci odhodili, čo práve držali v rukách a v zhone nastúpili do lietadla. Posádke sa podarilo odštartovať a po niekoľkých hodinách bezpečne pristáť v Kongsfjordene na Špicbergoch.
• Expedícia síce cieľ nedosiahla, no prežitie v extrémnych podmienkach a úspešný návrat bol verejnosťou považovaný za hrdinský čin.

Technické parametre:

• rozmery: rozpätie 22,00 m, dĺžka 17,25 m, výška 5,62 m
• prázdna hmotnosť 3 630 kg
• maximálna vzletová hmotnosť 7 000 kg
• pohon: 12-valcový motor Rolls-Royce Eagle IX s výkonom 265 kW
• maximálna rýchlosť 185 km/h
• stúpanie 1,5 m/s
• maximálna letová hladina 3 500 m
• dolet 800 km
• posádka 3

Zo spomienok R. Amundsena:

„Pristátie bolo tvrdé, ľad bol nerovný. Vedeli sme, že ak sa rýchlo nezorganizujeme, staneme sa len ďalším príbehom o zmiznutých v Arktíde. Keď som sa po šiestich týždňoch vrátil, moje osobné veci boli zabalené v plachte do uzlíka. Ľudia si mysleli, že sme mŕtvi.“