Nemecké stíhacie lietadlo Messerschmitt Me 163B Komét & Scheuch-Schlepper COBI 5765 Limited Edition WW II 1:32

» Predobjednávky budeme rozosielať od 1.8.2025 «

Viete, že:

• Tento jedinečný stroj je ukážkou zúfalo geniálnej snahy nemeckého inžinierstva o vytvorenie série zázračných zbraní. Treba povedať, že sa im to vlastne celkom podarilo. 
• Vývoj sa začal stavbou úplne nového raketového motora RI-203 už v roku 1936 navrhnutého na spaľovanie pevnej zmesi. Týmto motorom malo byť osadené lietadlo Heinkel He 176, no použitie raketového pohonu si vyžiadalo stavbu bezchvostového stroja.
• Projekt sa tak dostal na stôl schopnému leteckému konštruktérovi Alexandru Lippischovi.
• V tajnom oddelení spoločnosti Messerschmitt označenom ako "Oddelenie L" tak v roku 1939 vznikol prvý prototyp, ktorý bol prevezený na skúšobné letisko Peenemünde-West. Prvé testy ukázali na potrebu prepracovania konštrukcie a prechod zo studeného pohonu na tuhé palivo k novému dvojzložkovému palivu s možnosťou regulácie ťahu.
• Za iba 8 mesiacov bol postavený predvýrobný prototyp Me 163 A V1, ktorý už vyzeral tak, ako ho poznáme dnes.
• Skúšobný pilot H. Dittmar uskutočnil prvý let s raketovým motorom 1. septembra 1941. Počas letu dosiahol dovtedy nevídanú rýchlosť 1003 km/h, čím prekonal doterajší svetový rekord 755 km/h.
• Na jednu stranu geniálna konštrukcia, na druhú stranu "pekelný stroj" si počas testov vyžiadal niekoľko životov. Heini Dittmar bol ťažko zranený rovnako ako pilotka Hanna Reitsch a najznámejší skúšobný pilot Rudolf Opitz. Jedna mimoriadne hrozná nehoda sa stala v roku 1943, o ktorej si môžete prečítať nižšie.
• Asi najväčším problémom bolo dvojzložkové palivo pozostávajúce z koncentrovaného peroxidu vodíka (T‑Stoff) a zmesi metylalkoholu, hydráty hydrazínu a vody (C‑Stoff). Palivo bolo citlivé na otrasy a mohlo sa ľahko vznietiť, čo sa aj niekoľkokrát počas testov stalo. Práve palivo bolo dôvodom, prečo nemeckí piloti s Me 163 mohli pristáť pomocou hydraulických lyžín až po spotrebovaní všetkého paliva.
• Doba letu bola iba 12 minút a dolet od 70 do 100 km. Stroj musel na spojenecké bombardéry útočiť rýchlosťou o 500 km/h vyššou, než akú mali lietadlá spojencov. Vďaka tomu mal pilot na zameranie a streľbu len 2,5 s.
• K prvému bojovému nasadeniu došlo 13. mája 1944 z letiska Bad Zwischenahn. Dodnes je v archívoch zachovaný zvukový záznam pilota amerického stíhača P‑47 Thunderbolt, okolo ktorého sa obrovskou rýchlosťou prehnal Me 163. Pilot Thunderboltu spontánne vykríkol: ,,What the hell was that?" (,,Čo to, k čertu, bolo?")
• Nemecký zbrojný úrad nakoniec objednal 70 predsériových kusov. Celkovo bolo do konca vojny v továrňach Hansa Klemmá v Böblingene smontovaných približne 370 ks.
• Me 163 bol technologicky tak vyspelý, že spojenci ešte niekoľko rokov po vojne neboli schopní túto technológiu duplikovať a využiť.

Technické parametre:

• Rozmery: rozpätie krídel 9,33 m, dĺžka 5,7 m, výška 2,75 m
• Hmotnosť prázdneho stroja 1905 kg
• Maximálna vzletová hmotnosť 4310 kg
• Pohonná jednotka: raketový motor Walter HWK 109‑509 A‑2 s ťahom 1–17 kN
• Maximálna rýchlosť 960 km/h
• Maximálna letová hladina 12 100 m
• Stúpavosť 3666 m/min
• Dolet 40 km (8 minút)
• Výzbroj: 2× kanón MK 108 ráže 30 mm (60 nábojov celkom)
• posádka 1
• Objem palivových nádrží C‑Stoff 468 kg + T‑Stoff 1550 kg

Zo spomienok mechanika Me 163 Bernarda "Bena" Hohmanna:

,,Tlak na zalétanie prototypov bol nesnesiteľný a zbytočný. V dôsledku veľkých očakávaní dochádzalo k vážnym nehodám. Jedna hrozná nehoda mi obzvlášť utkvela v pamäti. Nešťastným pilotom bol nadporučík Josef Pöh s. S Messerschmittom Me 163 vzlietol 30. decembra 1943. Tesne potom, čo sa jeho stroj odlepil od štartovacej dráhy, sme zaznamenali, že má vážne problémy. Zo zeme sme videli, ako sa kokpit okamžite zaplnil mliečnou hmlou. Pilot sa naklonil do širokej zákruty, aby sa pokúsil o núdzové pristátie, a to sa mu vlastne aj podarilo. Ak mám byť úprimný, tak sme sa na pomoc pilotovi veľmi nehrnuli. Bolo nám jasné, že došlo k úniku paliva a takáto porucha vždy končila špekulatívnym výbuchom. Nie však v tomto prípade. Keď sme sa konečne odhodlali pristúpiť k lietadlu a otvorili kryt kokpitu, uvideli sme niečo, čo sa nám nedá zabudnúť. Pôsobením silnej kyseliny v palive a koncentrovaného peroxidu nezostalo z pilota takmer nič. Len akási polotekutá hmota na dne kokpitu, z ktorej vykúkalo niekoľko kostí a kovová spona. “